Život Prešova
online
online
D. Hevier: Literatúra z nás robí ľudí a bude tu kým budeme ľuďmi
06.12.2025 Bratislava
Bratislava
6. decembra (TASR) - Patrí medzi univerzálne tvorivé osobnosti, píše
poéziu, prózu, je autor mnohých kníh pre deti, piesňových textov, venuje
sa prekladom, výtvarnému umenie či hudbe. Daniel Hevier knižne
debutoval pred viac ako 50 rokmi básnickou zbierkou Motýlí kolotoč.
„K písaniu ma priviedlo najprv čítanie. Čítanie detských i nedetských kníh, ktoré vo mne utvrdili presvedčenie, že môcť vymýšľať príbehy, vytvárať rýmy a rytmy básní, je to najkrajšie povolanie. Rovnocenne k tomu pribudlo výtvarné umenie, divadlo, hudba a v tomto kvadrante sa odohrával celý môj doterajší život,“ uviedol pre TASR.
Básnik, prozaik, textár i autor obľúbených detských kníh bude mať v sobotu 6. decembra 70 rokov. Daniel Hevier je nielen žánrovo pestrý autor, ale aj vydavateľ, priekopník tvorivého písania na Slovensku či inovátor vzdelávania v oblasti literatúry.
„Mám obdobia, keď iba píšem, až sa vypíšem zo slov a musím hľadať oázu vo farbách alebo tónoch. Keď zasa intenzívne maľujem, až si niekedy privodím ´maliarsky lakeť´, tak mi dobre padne, keď môžem narábať so slovami, ktoré sú predsa len abstraktnejšie. Ale jedno médium sa u mňa spája s ďalšími, a tak si svoje knihy môžem ilustrovať, zhudobniť básne a zaspievať ich alebo ´zarapovaťˇ, prípadne si odskočiť k nejakému muzikálu alebo divadlu," vysvetlil svoje žánrovo-umelecké prelínanie.
Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave. Detstvo prežil v Prievidzi, kde v roku 1974 maturoval na gymnáziu. V rokoch 1974 - 1979 študoval estetiku a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia pracoval v bratislavskej literárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa začiatkoch 80. rokoch aj zamestnal.
V rokoch 1982 - 1989 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom šéfredaktor vydavateľstva Mladé letá. V roku 1992 založil vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal viac ako 100 kníh. Spoluzakladal aj vydavateľstvo Buvik, zamerané na vydávanie detských kníh.
Literárne činný bol už ako gymnazista a svoje básne uverejňoval v Zorničke, Smene, Novom slove, neskôr v Tvorbe, Romboide a v Slovenských pohľadoch. Krátko po tom, ako vyhral súťaž Literárny Kežmarok, dostal možnosť knižne publikovať.
Debutoval v roku 1974 zbierkou Motýlí kolotoč. Zmysel pre hravosť a krehký humor prejavil aj v nasledujúcej zbierke S otcom v záhrade (1976). Poetickú ľahkosť kolekcie Vták pije z koľaje (1977) vystriedalo búrlivejšie obdobie života, zhmotnené v básnickej knihe Nonstop (1981). O dva roky neskôr sa prezentoval zbierkou básní a krátkych próz Elektrónkový klaun a v roku 1984 vydal zbierky Muž hľadá more a Pohyblivý breh.
Medzi jeho ďalšie básnické zbierky patria V každých dverách (1988), Psí tridsiatok (1990), Básne z reklamnej kampane na koniec sveta (1996), Biele horí najlepšie (2003), Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov (2010), alebo Dýchanie (2013).
V jeho tvorbe je bohato zastúpená literatúra pre deti a prvé dielo určené pre detského čitateľa - knihu Vtáci v tanci vydal už v roku 1978. Ďalšiu detskú poetickú knihu Nevyplazuj jazyk na leva publikoval v roku 1982. O rok neskôr uverejnil detské básničky v knihe Krajina Zázračno, po ktorej nasledovala oceňovaná kniha rozprávok Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984).
Krátke rozprávky a detské prózy priniesol v knižkách Odlet papierových lastovičiek (1985), Aprílový Hugo (1985), Kráľ naháňa králika (1985), Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ (1986). Prózu a poéziu spojil v knihe Futbal s papučou (1989). Ďalšie rozprávky prezentoval v knihách z roku 1990 Aladár a Baltazár na kolotoči a Nám sa ešte nechce spať (Buvirozprávky).
Medzi jeho detské knihy patrí aj Heviho ABC (1995), Nám sa už zase nechce spať: Buvirozprávky 2 (1995), Nám sa ešte stále nechce spať. Buvirozprávky 3 (1998), Krajina Agord (2001), učebná pomôcka Heviho Diktátor (2001, 2011), veršovaný príbeh Vianočná pošta (2011), Buvibásničky (2018), Vtáčia legenda (2018), Pinky Bum (2021) či rodinná kniha pre deti, ale aj dospelých Starí ľudia voňajú ako orechové listy (2023).
Ako prozaik debutoval v roku 2009 experimentálnym románom Kniha, ktorá sa stane. V roku 2011 vydal zbierku prozaických textov Správca podstaty, o štyri roky neskôr vydal román Tajné dejiny bielej kaligrafie a v roku 2019 ďalší román Manuál na údržbu oblakov.
Popri vlastnej tvorbe sa venuje aj prekladom. Preložil napríklad Básne pred skokom z 8. poschodia od Charlesa Bukowského. Pre deti zasa Macha a Šebestovú od Miloša Macourka.
V roku 2016 v Divadle Andreja Bagara v Nitre mal premiéru muzikál Povolanie pápež, ku ktorému vytvoril libreto. Podieľal sa tiež na librete detskej opery skladateľa Petra Zagara Rozprávka o šťastnom konci, ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v roku 2019.
Rozsiahla je aj jeho textárska tvorba pre Pavla Haberu a skupinu Team. „S Paľom sme rástli a zreli, sme ako dlhoročné manželstvo, kde to občas iskrilo, ale iba kvôli čo najlepšiemu výsledku. Aj keď je o niečo mladší, učím sa od neho profesionalite, energii či precíznosti. Texty preňho robím výlučne na hotovú hudbu a som rád, že viaceré z nich si ľudia pamätajú a spievajú na koncertoch,“ opísal Hevier spoluprácu s Haberom.
Zároveň pripomenul, že má aj iných ´parťákovˇ v hudbe. „Urobili sme dva muzikály s Gabom Dušíkom - Povolanie pápež a Jánošík. Teraz chystám s mojím priateľom Rastislavom Dubovským piesne pre projekt Strážcovia pohybu,“ dodal textár a libretista.
Daniel Hevier je držiteľ ceny Trojruža za celoživotné dielo pre deti (1994). V roku 2010 dostal Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za román Kniha, ktorá sa stane. O dva roky neskôr mu udelili Cenu ministra kultúry SR za knižku Vianočná pošta a tiež za výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže. V roku 2017 dostal zasa Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za knihu Tajné dejiny bielej kaligrafie.
Literatúra tu podľa neho v podobe príbehov bola už so vznikom ľudstva a ostane tu, kým budeme ľuďmi. „Robí nás ľuďmi, pretože príbehy sú rezervoárom ľudskej skúsenosti a pamäti,“ zdôraznil pre TASR Hevier.
Začínajúcim autorom odkazuje: „Veľa čítajte, veľa píšte, žite naplno, milujte, pozerajte sa okolo seba, počúvajte hlasy sveta. Buďte zvedaví ako deti, ponárajte sa do zásobárne slov. Technológie a umenie sa nevylučujú. A príroda a pohyb tiež vedia byť skvelí inšpirátori. A keď si prečítate tieto ´rady´, tak na ne čo najrýchlejšie zabudnite a prežite si všetko na vlastnej koži.“
„K písaniu ma priviedlo najprv čítanie. Čítanie detských i nedetských kníh, ktoré vo mne utvrdili presvedčenie, že môcť vymýšľať príbehy, vytvárať rýmy a rytmy básní, je to najkrajšie povolanie. Rovnocenne k tomu pribudlo výtvarné umenie, divadlo, hudba a v tomto kvadrante sa odohrával celý môj doterajší život,“ uviedol pre TASR.
Básnik, prozaik, textár i autor obľúbených detských kníh bude mať v sobotu 6. decembra 70 rokov. Daniel Hevier je nielen žánrovo pestrý autor, ale aj vydavateľ, priekopník tvorivého písania na Slovensku či inovátor vzdelávania v oblasti literatúry.
„Mám obdobia, keď iba píšem, až sa vypíšem zo slov a musím hľadať oázu vo farbách alebo tónoch. Keď zasa intenzívne maľujem, až si niekedy privodím ´maliarsky lakeť´, tak mi dobre padne, keď môžem narábať so slovami, ktoré sú predsa len abstraktnejšie. Ale jedno médium sa u mňa spája s ďalšími, a tak si svoje knihy môžem ilustrovať, zhudobniť básne a zaspievať ich alebo ´zarapovaťˇ, prípadne si odskočiť k nejakému muzikálu alebo divadlu," vysvetlil svoje žánrovo-umelecké prelínanie.
Daniel Hevier sa narodil 6. decembra 1955 v Bratislave. Detstvo prežil v Prievidzi, kde v roku 1974 maturoval na gymnáziu. V rokoch 1974 - 1979 študoval estetiku a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia pracoval v bratislavskej literárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa začiatkoch 80. rokoch aj zamestnal.
V rokoch 1982 - 1989 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom šéfredaktor vydavateľstva Mladé letá. V roku 1992 založil vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal viac ako 100 kníh. Spoluzakladal aj vydavateľstvo Buvik, zamerané na vydávanie detských kníh.
Literárne činný bol už ako gymnazista a svoje básne uverejňoval v Zorničke, Smene, Novom slove, neskôr v Tvorbe, Romboide a v Slovenských pohľadoch. Krátko po tom, ako vyhral súťaž Literárny Kežmarok, dostal možnosť knižne publikovať.
Debutoval v roku 1974 zbierkou Motýlí kolotoč. Zmysel pre hravosť a krehký humor prejavil aj v nasledujúcej zbierke S otcom v záhrade (1976). Poetickú ľahkosť kolekcie Vták pije z koľaje (1977) vystriedalo búrlivejšie obdobie života, zhmotnené v básnickej knihe Nonstop (1981). O dva roky neskôr sa prezentoval zbierkou básní a krátkych próz Elektrónkový klaun a v roku 1984 vydal zbierky Muž hľadá more a Pohyblivý breh.
Medzi jeho ďalšie básnické zbierky patria V každých dverách (1988), Psí tridsiatok (1990), Básne z reklamnej kampane na koniec sveta (1996), Biele horí najlepšie (2003), Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov (2010), alebo Dýchanie (2013).
V jeho tvorbe je bohato zastúpená literatúra pre deti a prvé dielo určené pre detského čitateľa - knihu Vtáci v tanci vydal už v roku 1978. Ďalšiu detskú poetickú knihu Nevyplazuj jazyk na leva publikoval v roku 1982. O rok neskôr uverejnil detské básničky v knihe Krajina Zázračno, po ktorej nasledovala oceňovaná kniha rozprávok Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984).
Krátke rozprávky a detské prózy priniesol v knižkách Odlet papierových lastovičiek (1985), Aprílový Hugo (1985), Kráľ naháňa králika (1985), Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ (1986). Prózu a poéziu spojil v knihe Futbal s papučou (1989). Ďalšie rozprávky prezentoval v knihách z roku 1990 Aladár a Baltazár na kolotoči a Nám sa ešte nechce spať (Buvirozprávky).
Medzi jeho detské knihy patrí aj Heviho ABC (1995), Nám sa už zase nechce spať: Buvirozprávky 2 (1995), Nám sa ešte stále nechce spať. Buvirozprávky 3 (1998), Krajina Agord (2001), učebná pomôcka Heviho Diktátor (2001, 2011), veršovaný príbeh Vianočná pošta (2011), Buvibásničky (2018), Vtáčia legenda (2018), Pinky Bum (2021) či rodinná kniha pre deti, ale aj dospelých Starí ľudia voňajú ako orechové listy (2023).
Ako prozaik debutoval v roku 2009 experimentálnym románom Kniha, ktorá sa stane. V roku 2011 vydal zbierku prozaických textov Správca podstaty, o štyri roky neskôr vydal román Tajné dejiny bielej kaligrafie a v roku 2019 ďalší román Manuál na údržbu oblakov.
Popri vlastnej tvorbe sa venuje aj prekladom. Preložil napríklad Básne pred skokom z 8. poschodia od Charlesa Bukowského. Pre deti zasa Macha a Šebestovú od Miloša Macourka.
V roku 2016 v Divadle Andreja Bagara v Nitre mal premiéru muzikál Povolanie pápež, ku ktorému vytvoril libreto. Podieľal sa tiež na librete detskej opery skladateľa Petra Zagara Rozprávka o šťastnom konci, ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v roku 2019.
Rozsiahla je aj jeho textárska tvorba pre Pavla Haberu a skupinu Team. „S Paľom sme rástli a zreli, sme ako dlhoročné manželstvo, kde to občas iskrilo, ale iba kvôli čo najlepšiemu výsledku. Aj keď je o niečo mladší, učím sa od neho profesionalite, energii či precíznosti. Texty preňho robím výlučne na hotovú hudbu a som rád, že viaceré z nich si ľudia pamätajú a spievajú na koncertoch,“ opísal Hevier spoluprácu s Haberom.
Zároveň pripomenul, že má aj iných ´parťákovˇ v hudbe. „Urobili sme dva muzikály s Gabom Dušíkom - Povolanie pápež a Jánošík. Teraz chystám s mojím priateľom Rastislavom Dubovským piesne pre projekt Strážcovia pohybu,“ dodal textár a libretista.
Daniel Hevier je držiteľ ceny Trojruža za celoživotné dielo pre deti (1994). V roku 2010 dostal Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za román Kniha, ktorá sa stane. O dva roky neskôr mu udelili Cenu ministra kultúry SR za knižku Vianočná pošta a tiež za výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže. V roku 2017 dostal zasa Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za knihu Tajné dejiny bielej kaligrafie.
Literatúra tu podľa neho v podobe príbehov bola už so vznikom ľudstva a ostane tu, kým budeme ľuďmi. „Robí nás ľuďmi, pretože príbehy sú rezervoárom ľudskej skúsenosti a pamäti,“ zdôraznil pre TASR Hevier.
Začínajúcim autorom odkazuje: „Veľa čítajte, veľa píšte, žite naplno, milujte, pozerajte sa okolo seba, počúvajte hlasy sveta. Buďte zvedaví ako deti, ponárajte sa do zásobárne slov. Technológie a umenie sa nevylučujú. A príroda a pohyb tiež vedia byť skvelí inšpirátori. A keď si prečítate tieto ´rady´, tak na ne čo najrýchlejšie zabudnite a prežite si všetko na vlastnej koži.“
www.ZIVOTPO.sk
